Slovník

Dlhý, výrazný horský hrebeň

Rozšírený výklad:
Hrebeň, resp. línia hrebeňa, je výrazná vyvýšenina reliéfu, spájajúca viacero vrcholov.

Vývoj lavínového nebezpečenstva v priebehu dňa. Počas dňa sa lavínové nebezpečenstvo môže výrazne líšiť. Pre typickú jarnú situáciu je charakteristické: skoro ráno po jasnej noci je nízke lavínové nebezpečenstvo, ktoré sa a v priebehu dňa sa zvyšuje vplyvom slnečného žiarenia a denného otepľovania.

Uvoľnenie doskovej lavíny na diaľku dodatočným zaťažením (lyžiar, freerider..)

Vo všeobecnosti pri diaľkovom odtrhnutí, dôjde k spustenie lavíny mimo lavínovej dráhy. Aj na dialku odtrhnutá lavína môže strnúť, alebo zasypať človeka, ak zasiahne miesto z ktorého bolo odtrhnutie vyvolané.

Náhle uvoľnenie snehovej dosky na horskom svahu

Slabo previazané vrstvy v snehovej pokrývke vytvárajú klznú plochu, po ktorej sa lavína pohybuje. Odtrh má ostré hrany a je kolmý na zosúvajúcu sa masu snehu.

Veľké, duté kryštály, ktoré majú na povrchu hrany, vrúbky a vlnky

Vznikajú konštruktívnou metamorfózu, v dôsledku veľkých teplotných rozdielov

Charakteristická veľkosť zrna: 2 až 5 mm, prípadne aj viac

Dutinová inoväť je vrstva pohárikovitých kryštálov, častokrát je to slabá, kritická vrstva.

Pozri tiež: www.snowcrystals.it

Celková dĺžka lavíny meraná od najvyššieho bodu odtrhu až po najnižší bod nánosu.

Expozícia voči vetru, slnku, lavínam, alebo všeobecne iným nebezpečenstvám

Časť cesty, železnice, alebo podobnej infraštruktúry ohrozenej v dôsledku lavínového nebezpečenstva

Veľmi tenká vrstvička ľadu na povrchu snehovej pokrývky, vytvorená spolupôsobením solárneho žiarenia, topenia, vetra a vyžarovania

Na jar majú slnkom osvietené svahy sklovitý povrch vďaka vysokej odrazivosti firnového zrkadla.

Miesto, kde svah začne byť výrazne strmší a veľmi náchylný na akumuláciu vetrom unášaného snehu

Nadmorská výška, po ktorú rastie les, je podmienená kultúrou lesa a klimatologickými faktormi.

Vo Švajčiarsku:

• Južné Alpy a predhorie Álp: 1650 – 1850 m
• Severný hlavný Alpský hrebeň: 1800 – 2000 m
• Engadin, suché vnútorné Alpy: 2000 – 2200 m

Vo Francúzsku:

• Severné Prealpy a Bellodone: 1700 – 1900 m
• Vnútroné a s severené Alpy: 1900 – 2100 m
• Južné Alpy: 2000 – 2200 m
• Pyreneje bez Východných Pyrenejí: 1600 – 2300 m
• Východné Pyreneje: 2100 – 2400 m
• Korzika: 1900 – 2150 m

V Taliansku:

• Západné Alpy: 2000 – 2200 m
• Východné Alpy: 1800 – 1900 m
• Apeniny: 1700 – 1800 m

V Pyrenejách:

• Navarské Pyreneje: 2100 – 2300 m
• Aragonské Pyreneje: 2100 – 2300 m
• Katalánske Pyreneje: 2100 – 2400 m

V Rumunsku:

• 1800 m

Na Slovensku:

• 1500 – 1600 m

Nadmorská výška, od ktorej zrážky vypadávajú prevažne vo forme snehu a ostávajú ležať na zemi

V priemere leží 300 m pod nulovou izotermou. Pri intenzívnych zrážkach a/alebo v uzavretých údoliach, môže ležať až 600 m pod nulovou izotermou.

Úzky horský hrebeň

Hrúbka dosky v odtrhu meraná zvislo

Hrúbka dosky v odtrhu, meraná kolmo na svah

Hrúbka snehovej pokrývky meraná kolmo na svah

Hmotnosť snehu na jednotku objemu. Sneh môže mať veľmi rôzne hustoty:

Slovník

This is the world’s largest glossary on snow and avalanches. Currently with more than 100 standardized terms available in 9 languages. A resource that is constantly updated and expanded.

Oddelené, okrúhle, častice kompletne ponorené vo vode (obsah tekutej vody > 15% (volume fraction))

Pôda, alebo taká vrstva v snehovej pokrývke, na ktorej sa lavína po zlome kĺže

Pozor:
Nezamieňať so slabou vrstvou

Pozri: Zvyšujúca sa pevnosť (vrstvy snehu)

Premena suchého snehu pri vysokých teplotných rozdieloch vnútri snehovej pokrývky: snehové zrná narastajú a vznikajú rovinaté plochy, hrany a rohy; nakoniec vznikajú veľké, duté, pohárikovité kryštály; hranatozrnné vrstvy sú zväčša slabé a znižujú stabilitu snehovej pokrývky

Doplňujúca poznámka:
Proces je urýchlený na tienistých miestach s nízkou snehovou pokrývkou a veľkými teplotnými rozdielmi. Pri trvalejších chladných obdobiach  tento proces prebieha aj na povrchu snehu.

Čerstvo napadnutý sneh, tým že pôsobí ako dodatočné zaťaženie na staršie vrstvy snehovej pokrývky, môže zvýšiť lavínové nebezpečenstvo. Pri nepriaznivých podmienkach, napr. zlé vrstvenie, nízke teploty, silný vietor, aj niekoľko cm môže byť rozhodujúcich. Pri priaznivých podmienkach, napr. stabilná snehová pokrývka, slabý vietor, dokonca aj 50 cm snehu nepredstavuje žiadny problém.

Strmý žľab, väčšinou v blízkosti hrebeňa a ohraničený skalami. Často vyplnený suťou. Časté miesto tvorenia návejov / nánosov previateho snehu

Vrstva tvrdého snehu, ktorá vznikla vplyvom zamŕzania a rozmŕzania, alebo pôsobením vetra

Pomalý kĺžuci pohyb snehovej pokrývky na mokrej zemi, trávnatých svahoch, alebo skalných platniach. Rýchlosti sa pohybujú od niekoľkých mm po niekoľko metrov za deň

V dôsledku rozdielneho kĺzania sa častokrát vytvárajú nátrže a trhliny.

Rýchlo sa pohybujúca masa snehu s objemom väčším ako 100 m³ a minimálnou dĺžkou 50 m

Typ lavíny (z mokrého alebo suchého snehu, s minimálnou súdržnosťou), ktorý vytvára kužeľovité nánosy

nformácia o lavínovej situácii poskytuje detailné informácie o snehovej pokrývke a lavínovej situácii.

Lavínové nebezpečenstvo je hodnotené podľa 5-dielnej Európskej stupnice lavínového nebezpečenstva.

Miesto, kde sú ľudia alebo objekty ohrozené lavínami

Pozor:
V lavínovej správe zvyčajne označuje miesto, kde dodatočné zaťaženie môže viesť k uvoľneniu lavíny.

Sneh uložený lavínou

V údoliach sú lavínové nánosy viditeľné dlhšiu dobu.

Povrchová kôra, ktorá pri chôdzi kolabuje

Svahy a ich okraje rôznej rozlohy, od niekoľkých metrov do približne 20 m

Množstvo nového snehu napadnutého za určité obdobie, napr. tri dni

Udalosť ktorej pravdepodobnosť že nastane, nepresahuje 50 %

Okrúhle alebo pozdĺžne prehĺbenie terénu, alebo svahu, kde sa hromadí sneh

Napätia na spojoch medzi jednotlivými zrnami vo vrstve snehu, spôsobené váhou a plazením nadložných snehových vrstiev

Svah, na ktorý vietor navial veľké masy snehu

Stav, okolnosť alebo proces, pri ktorom môžu vzniknúť škody (Situácia, ktorej výsledok môže byť zničenie a/alebo zranenie.)

Strata pevnosti

Nadmorská výška, kde je teplota vzduchu 0°C

Snehová pokrývka, alebo vrstva, ktorá má tendenciu sa uvoľniť pri dodatočnom zaťažení.

Nárast výšky snehovej pokrývky za určité časové obdobie

Pozri: Náveterný svah

Svah otočený k smeru vetra

Sneh unášaný vetrom smerom od hrebeňa, alebo vrcholu

Časť terénu, kde sa uvoľňujú lavíny

Dopravná tepna v blízkosti svahu potenciálne ohrozená lavínami

Smer svahu k svetovým stranám podľa kompasu; napr. severný svah je orientovaný smerom na sever

Terén ovplyvnený priamym slnečným žiarením

Typické, slnkom osvetlené svahy sú orientované od východu, cez juh, po západ, v závislosti od denného postavenia slnka.

Schopnosť odolávať zaťaženiu(odolnosť voči rozpadu). Záleží na rozsahu a kvalite spojenia medzi snehovými kryštálmi

Dosková lavína, ktorá sa nekĺže po zemi ako základová lavína

Priesvitné, často ploché kryštály, tvoriace sa na snehovej pokrývke v dôsledku vlhkého vzduchu, ktorý sa usadí na jej povrchu

Tvorí sa najčastejšie počas chladných, jasných a vlhkých nocí. Akonáhle je dutinová inoväť pokrytá novým snehom, stáva sa z nej jedna z najkritickejších vrstiev pre vznik doskových lavín.

Pozri tiež:  www.snowcrystals.it

Kôrovitá vrstva na povrchu snehovej pokrývky

Lavína (často dosková) z jemnozrnného suchého snehu, v ktorej je väčšina snehu turbulenciami rozptýlená vo vzduchu a vzniká snehový mrak.

Dosahuje rýchlosti 100 – 300 km/hod; pred prachovou lavínou vzniká silná tlaková vlna, ktorá môže spôsobiť škody aj pred nánosom.

Náhle praskanie krehkej snehovej pokrývky; jasný znak napätia a nestability

Udalosť, ktorej pravdepodobnosť že nastane je vyššia ako 50 %

Proces, ktorý mení tvar a veľkosť snehových zŕn v snehovej pokrývke

Vetrom vytvorená prevísajúca masa snehu, zvyčajne sa vytvára pri ostrých zlomoch terénu ako sú hrebene

Sneh je premiestňovaný nad povrchom snehovej pokrývky až do výšky približne 2 m (viditeľnosť je výrazne znížená)

Pretiahnutá, malá časť hrebeňa alebo rokliny vo svahu, alebo v stene

Územie pozostávajúce z viacerých dolín

V lavínových správach sú regióny rozdelené klimaticky alebo geograficky.

Opatrenie pri pohybe vo voľnom teréne

Dodržiavaním bezpečnostných rozstupov sa znižuje zaťaženie snehu. Počas výstupu sa odporúča minimálne 10 m, počas zostupu výrazne viac.

• nízka: 0 – 20 km/h
• stredná: 20 – 40 km/h
• vysoká: 40 – 60 km/h
• veľmi vysoká: 60 – 100 km/h
• víchrica, hurikán: > 100 km/h

Pomalé znižovanie snehovej pokrývky v dôsledku zaobľovania snehových kryštálov a hmotnosti nadložných vrstiev snehu, zvyšovanie pevnosti a hustoty snehu.

Lavína uvoľnená samovoľne (napr. v dôsledku sneženia, straty pevnosti v dôsledku počasia) bez použitia umelej sily

Tečúca lavína z roztápajúceho sa snehu. Bežne sa vyskytuje po dažďových zrážkach a/alebo po intenzívnom rozmŕzaní, kedy vytvorená voda už nemôže odtekať v snehovej pokrývke. Takéto lavíny sa môžu tiecť na veľmi plytkých svahoch. Zvyčajne sa vyskytujú v arktických klimatických podmienkach, na večne zamrznutej pôde vtedy, keď sa dutinová inovať na jar rýchlo nasýti vodou.

Viacero vrstiev snehu ležiacich na zemskom povrchu

Povrch snehu dostatočne pevný, aby uniesol chodiaceho človeka

Nánosy snehu formované vetrom

Plochá strana je náveterná a strmá strana je záveterná. Pozor, nezamieňať za vlnky.

Spodná hranica večného snehu udávaná ako nadmorská výška

Vzhľadom na orientáciu svahu môže snežná čiara ležať v rôznych nadmorských výškach.

Proces, pri ktorom sa dokopy spájajú kryštály snehu, vedie k zvýšeniu pevnosti

Pri vyšších teplotách je spájanie rýchlejšie. V ubitom snehu je spájanie intenzívnejšie.

Vlastnosť snehovej pokrývky odolávať vnútornému a vonkajšiemu zaťaženiu

Stabilitu určuje pevnosť vs. napätie vnútri snehovej vrstvy.

Pozri: Zvyšujúca sa pevnosť (vrstvy snehu)

Bočné steny údolia od jeho dna až po hrebeň

Terén so sklonom väčším ako 30° bez ohľadu na jeho tvar a vlastnosti

Zmena teploty na určitej vzdialenosti, vyjadrená v °C/m alebo °C/cm.

V snehovej pokrývke sa meria vždy kolmo od pôdy po povrch snehu. Je to rozdiel medzi susediacimi meraniami. Za „malý“ sa považuje teplotný gradient približne 1°C/m, za „veľký“ sa považuje teplotný gradient približne 25°C na meter.

Na rozdiel od prachovej lavíny je jej primárny pohyb kĺzavý, tečúci

Svahy v tieni, ktoré sú málo alebo vôbec ovplyvnené slnečným žiarením. Zvyčajne sú to severne orientované svahy

Poznámka:
V dôsledku nízkeho postavenia slnka v strede zimy je tienistých svahov viac v decembri a januári ako na jar. Hory dokážu vrhať tiene na okolité svahy rôznych orientácií, nie len tých severne orientovaných.

Zaoblené, veľké zrná, vytvorené topením a zamŕzaním, často sa vyskytujúce vo veľkých zhlukoch

Charakteristická veľkosť zrna: 0,5 až 3 mm

Pozri tiež:  www.snowcrystals.it

Lavína uvoľnená umelo, pôsobením dodatočnej sily (napr. výbuch, ratrak, človek)

Sneh prenášaný vetrom, tesne nad povrchom snehovej pokrývky
(viditeľnosť nie je výrazne znížená)

Výsledok prenosu snehu vetrom. Vetrom unášaný sneh a previevaný sneh zvyčajne vytvára tuhé/zhutnené vrstvy málo zviazané s podkladom, uložené na záveterných svahoch.

Bližšie vysvetlenie:
Pri transporte snehu vetrom  sa odohrávajú tri hlavné  procesy: rolovanie, saltácia a rozpúšťanie. Počas prenosu sa veľkosť snehového zrna výrazne znižuje v závislosti od  rýchlosti a doby trvania vetra až na 10 až 20 % pôvodnej veľkosti. Malé roztrieštené častice sú ubité vetrom, vytvárajúc pritom súdržnú vrstvu (tvrdá súdržná doska, mäkká súdržná doska) na záveternom svahu.

Veľkosť snehových vankúšov/dosiek (hrúbka):

• malé: 5 – 20 cm hrubé
• stredné: 20 – 50 cm hrubé
• veľké: hrubšie ako 50 cm

Rozsah snehových vankúšov/dosiek (priestorový)

• malé snehové dosky/vankúše:
  málo naviateho snehu na malom území
• rozsiahle snehové dosky/vankúše:
  veľa previateho snehu na mnohých svahoch všetkých orientácií

Vrstvička tvrdého snehu vytvorená vetrom, častokrát zvyšuje pevnosť povrchu snehu

Vzdialenosť medzi vrchnou a spodnou hranicou odtrhu doskovej lavíny

Veľmi mokrá vrstva snehu má teplotu 0°C, voda je viditeľná a môže byť vytlačená rukou.

Pomerne nepriaznivý sklon vzhľadom na strmosť svahu (strmšie ako 40°), profil terénu, blízkosť hrebeňa a malá drsnosť podkladového povrchu terénu

Slabo vlhká vrstva snehu s teplotou 0°C, voda nie je viditeľná a nemôže byť vytlačená. Snehová guľa je ľahko sformovateľná.

Novo napadnutý sneh s veľmi malou hustotou: zvyčajne 30 kg/m³ ( šampanský prach, diamantový sneh)

Podlhovasté erózne ryhy na povrchu snehu, smerujúce v smere vetra; nezamieňať so snehovými dunami

Výška vodného stĺpca na určitej ploche (merané v milimetroch), keď je vzorka snehu roztopená. Vodná hodnota snehu v 20 cm vzorke s priemernou hustotou snehu 100 kg/m³ je 20 mm. S hustotou 500 kg/m³ je 20 cm snehu rovných 100 mm vody.

Sneh bez súdržnosti. Termín “voľný sneh” sa používa pre čerstvo napadnutý sneh, dutinovú inoväť alebo veľký hranatozrnný sneh; každopádne definícia zahŕňa aj veľmi mokrý sneh. Veľké množstvo nezviazaného snehu môže viesť k lavínam z voľného snehu.

Slabé väzby medzi snehovými zrnami vo vnútri snehovej vrstvy

Stratifikácia snehu

Každá vrstva sa vyznačuje tvarom a veľkosťou zrna, tvrdosťou, teplotou, obsahom vody a hustotou.